(NE)končím #blog

2018. Nechcem ani radšej vedieť, koľkokrát som tento rok povedal, že končím. Akoby skončiť v čomkoľvek bolo riešením pre akúkoľvek depresiu, prázdnotu, či dočasný neúspech. Často končíme a vzdávame sa len pre vlastné pohodlie, kde sa v bubline prokratinácie a pohodlia cítime na chvíľu fajn a ničomu, či nikomu nedovolíme, aby túto bublinu praskol. 

Trpíme pričasto pocitom, že sa v našich životoch absolútne nič nedeje, ale v tom momente ak sa po čase obhliadneme späť prídeme na to, že všetko je iné, zmenené, pretvorené do podoby, ktorú sme takmer prehliadli. Ani si nedokážeme uvedomiť, že fakt, že nedostaneme vždy presne to, čo chceme, je obrovským požehnaním. Priam darom. Často zabudneme poďakovať za to všetko, čím sme boli obdarení, ale zúfalo sa naháňame za niečím ďalším. Akoby kvantita sa vždy snažila poraziť kvalitu. Zúfalo sa naháňame za pomyselným kľúčom ku šťastiu, no stačí niekedy v depke, počas neriadeného pádu na dno, keď sedíte sám a neviete ako ďalej, povedať ďakujem. A potom často zas toho dostaneme viac, než sme schopní priať. 

Niekedy je lepšie uvedomiť si ešte skôr tie veci, ktoré nechceme, než tie, čo chceme. Často tie chyby, ktoré objavujeme v druhých sú tými, ktoré objavujeme sami v sebe. Nie je náhoda, že naša pozornosť padá hneď na tie veci, ktoré sú nášmu vnútru najbližšie. Prosím, ver mi, že žiaden človek na svete nikdy nebude vidieť teba v rovnakom svetle, ako vidíš sám seba. Ani on sa nevidí tak, ako ho vidíš ty. Rozhodne jednou z najčastejších vojen v dnešnej dobe je vojna medzi nami a našim sebavedomím. Sebavedomie trpí našim nedostatkom času na seba, tými nesprávnymi ľuďmi v našom okolí a toxickými vzťahmi. Najväčším problémom vzťahov je to, že vzťahy neexistujú teraz. Existujú o pár rokov, existujú po kariére, po dokončení školy, po schudnutí 30 kíl, po zarobení si. Ale neexistujú dnes. Ani my neexistujeme dnes. A ak veci nefungujú tu a teraz, komu môžeme garantovať to, že môžu trvať navždy? 

Náš vnútorný hlas vie kričať tak hlasno, že častokrát dokáže utíšiť všetky hlasy naokolo. Nejako sa nám stáva prirodzeným, že úsmev nie je absolútne samozrejmou vecou, ale dnes je častokrát len maskou, ktorá zakrýva bolesť, nevyriešenú minulosť, stroskotaný vzťah, nenaplnenú túžbu, alebo to, že vlastne ani nevieme, kto sme. Kým si nepodáme ruku s realitou a minulosťou, nikdy nebudeme mať v pohode vzťah s budúcnosťou. Budúcnosť si dosť potrpí na to, aby sme mali so všetkým a všetkými z minulosti korektný vzťah. Hlavne so svojim starým ja. A ak si tie ruky nedokážeme podať, budúcnosť nám pošle množstvo upozornení, ktoré sa nedajú tak jednoducho vypnúť. 

Niekedy je fajn mať tajomstvo. Niekedy je fajn nevešať každému všetko na nos, len vyvoleným. A možno nie sú niekedy tými vyvolenými ľudia, ktorí by za nás dali aj život, ale náhodní prísediaci, niekde v bare, ktorému anonymne vylejeme tú najintímnejšiu časť nášho ja. Robme veci v prvom rade pre seba. Nemôžme svoje šťastie dávať ako kríž na plecia žiadnemu človeku. Naše vlastné šťastie závisi len na nás samých. Ak chceme, aby veci nedopadli tak, ako väčšinou dopadnú, skúsme to tentokrát spraviť úplne inak. Vyvarujme sa cestám, ktoré v minulosti nefungovali. Je množstvo vecí, ktoré by sme chceli povedať, dať zo seba von, no nepredvídateľné následky sú niečím, čo nám nedovolí povedať a urobiť to, po čom túži každá naša bunka.

A kým som ja? Stále ten, ktorý sa radšej cíti zle, ako keby nemal cítiť nič. Stále ten, ktorý si mysli, že veci môžu dopadnuť horšie, ako naozaj dopadnú. Ten, ktorý sa nevie rýchlo rozhodnúť, čo si dá v reštike, ale dokáže sa zo sekundy na sekundu rozhodnúť v závažnejších veciach a rozhodne sa správne. Som ten, ktorý nikdy nedodrží žiadny deadline, ale ak sa pre niečo zapáli, nadchne, tak dokáže z toho spraviť veľkú vec. Zistil som o sebe, že som silnejší ako som si myslel. A viem, že 2019 bude môj rok. Viem to.

Dávid
Volám sa Dávid, mám 21 rokov a rozhodol som sa, že zavesím vysokú školu na klinec a začnem naplno pracovať, a následovať svoje sny. 🙂 Venujem sa písaniu, marketingu, biznisu, foteniu a grafike. Som zakladateľom projektu MYSLI INAK.

Pridaj komentár