BEN SLAMKA: Majte sa radi a buďte pozitívni! #rozhovor

Po dlhej dobe tu máme rozhovor s youtuberom Benom, ktorý sa vo svojich videách venuje LGBT témam.  Možno prvýkrát počuješ o tomto mladom chalanovi, možno Bena poznáš, avšak je zopár veci, ktoré si o ňom nevedel. Porozprávali sme sa o jeho začiatkoch na Youtube, o jeho štúdiu na vysokej škole, cestovaní, o motivácii, či o tom ako sa vyrovnať s nenávisťou a hejtermi. Príjemné piatkové čítanie! 😉

Kto je vlastne Ben Slamka?

Ahoj Ben, mohol by si sa nám na začiatok predstaviť?  

Som Ben. Mám len 19. Študujem, cestujem, milujem hudbu a rôzne krásne veci, no hlavne, som YouTuber. Asi už to bude aj vyše roka, čo som si povedal, že na našom nete niečo chýba. A tak som začal vydávať videá s LGBT+ tematikou.  

V dnešnej dobe je Youtuberom v podstate každý, no len málokto

zaujme originálnym konceptom.

Ako si sa teda ty rozhodol pre kariéru Youtubera a zdieľania svojho súkromia? 

Mám taký pocit, že v dnešnej dobe byť YouTuberom je čoraz a čoraz viac “cool” a jednoduchšie. Decká chcú mať ten “fame,” technika je lacná a keď neviete ako na to, net je predsa plný tutoriálov. Keď už nič iné aspoň mobil, ktorý vie spraviť slušné video, má už asi každý. No na druhej strane prísť s niečim originálnym a nevídaným je o to ťažšie, keďže youtuberom môže byť ozaj každý. Viete, keby som chcel ja na Youtube zbohatnúť, už to dávno nerobím, mám špecifické publikum a neviem či s nim niekedy dosiahnem nejaké obrie čísla. To mi ale vôbec nevadí, dôvod prečo to robím je, že chcem inšpirovať a motivovať.

Začiatky

Vždy sú pravdepodobne tie prvé videá najhoršie. No niekde treba začať a každým dňom sa zlepšovať. 50. či 80. video už bude super. 🙂

Spomínaš si na svoje prvé video?

Hahah, bol to veľký, povedzme, prešľap. Moje prvé video hlavne nikdy nemalo vyjsť von. Natočil som 10 faktov o mne. Hej, viem…. teraz si poviete, že really? Ja som vtedy nevedel, že natočiť video o sebe, keď vás ešte nikto nepozná je trocha od veci… No moje prvé videá boli len také školské úlohy, keďže som študoval na masmediálnej strednej škole. Ale to video je stále tam, občas si ho pustím, keď mám slabšiu chvíľku ako taký ego boost, aby som videl, že som sa za ten čas predsa len posunul (keďže moje prvé video bolo celé žlté, zahanbené, rozostrené.)

Fanúšici

Časom sa z Youtubera stane verejne známy človek a ľudia si pýtajú fotku či autogram. Niektorí ľudia sa chcú aj takto osobne poďakovať, že im prostredníctvom nejakého videa pomohol, otvoril im oči k danej téme, na ktorú sa vyjadril… Niekedy prichádzajú aj hejteri, ktorí musia všetko komentovať či spraviť si z ľudí srandu. Takto sa na verejnosti stretávame s rôznymi výkrikmi. A potom tu stretávame ľudí, s ktorými môžeme v pohode pokecať.

Spoznávajú ťa ľudia na ulici? Zažil si pri stretnutí s fanúšikmi niečo nepríjemné?

Vôbec! Beriem to tak, že ukazujem ľuďom to, aký som. Zdôverujem sa im s tým, čo ma trápi, aké mám názory na aktuálne dianie a zároveň pozitívne odozvy v komentároch alebo správach vidím ako dôkaz toho, že LGBT ľudia tiež potrebujú svoje miesto na internete. Miesto, kde sa zabavia, inšpirujú, motivujú. Hmmm, občas niekto vonku ku mne pribehne, že chce fotku alebo podpis, no nie je to nejako otravné alebo tak. Zväčša sa ľudia hanbia osloviť, a tak iba zazerajú… To je trocha nepríjemné, ale veľmi ťažkú hlavu si z toho nerobím. Čo sa týka fansmeetingov, musím povedať, že tie sú úžasné. Vidieť, že za tými číslami sú reálni ľudia, ktorí sa s vami prídu podeliť o svoj príbeh alebo povedať mi ako im moje videá pomohli prijať seba, je to úžasné. Chodia gay páry povedať mi, že som im pomohol prekonať krízu. Chodia aj hetero chalani, povedať mi, že pri mne pochopili, že gayovia sú normálni ľudia. A hlavne nie sú to iba deti, ale aj dospelí alebo dospievajúci ľudia! Asi v tom vidím najväčší rozdiel oproti ostatným youtuberom, mojou prioritou nie je len pobaviť. Sketche, rutiny, to robia všetci. Ja chcem byť pre ľudí oporou a motivovať ich, lebo úprimne, byť queer na Slovensku nie je jednoduché.

Máš nejaké otázky od fanúšikov, ktoré ti vadia? Čo už je podľa teba za hranicou?

Asi celkom ani nie. Píšem si z pravidla so všetkými, (keď je na čo odpísať) veľmi rád pomáham a pokecám, pomôžem, keď môžem. Dokonca som zložil sériu, kde mladým LGBT ľuďom radím s vecami, s ktorými sa na mňa obrátili. Samozrejme, chodia mi rôzne nudes, nemiestne návrhy a všetky takéto veci, ktoré jednoducho ignorujem. A hlavne sa smejem.

Vysokoškolský život

Vysoká škola je čas vyskúšať nové veci, stretnúť nových ľudí a získať nové skúsenosti. Veľa ľudí si pod pojmom vysoká škola predstavuje dlhé štúdijné noci, párty, noví priatelia, trieda, rôzne aktivity. Určite je to miesto, kde učením zabiješ veľa času, no taktiež sa naučíš, kým vlastne si.

Začal si študovať na vysokej škole. Oplatí sa ísť v dnešnej dobe na výšku? Vidíš svoju budúcnosť v mediálnej oblasti?

Momentálne študujem Media Relation odbor v anglickom jazyku. Zatiaľ ma to celkom baví, ale poznáte to, blíži sa moje prvé skúškové a ja stresujem, lebo neviem, čo mám čakať. Študovať média je pre mňa šťastná voľba, veľmi ma to baví, preto som sa rozhodol po strednej masmediálnej ísť aj na takú výšku. Či sa to však v dnešnej dobe oplatí, si nedovolím povedať, ja študujem lebo ma tento odbor baví a chcem o tom vedieť viac, no poznám veľa ľudí, ktorí chcú len titul. Ja v budúcnosti chcem isto robiť niečo s médiami, baví ma písať, baví ma strih, ale baví ma aj rozprávať. Uvidíme, kde sa ocitnem, ale som vďačný za každú novú skúsenosť.

V nejakom videu si spomínal, že si veriaci. Cirkev má, žiaľ, často dosť kontroverzný pohľad na homosexuálov. Zažil si v súvislosti s cirkvou niečo, čo ťa v súvislosti s tvojou orientáciou nepríjemne prekvapilo?

Viete, pod mojimi videami nájdete zopár komentárov, nad ktorými budete buď krútiť hlavami alebo sa smiať zopár hodín. Ľudia ma často posielajú na liečenie, vravia mi, že svetlo božie mi z toho pomôže… Smejem sa, čo iné mi ostáva. Niektorí ľudia to asi jednoducho nikdy nepochopia, som s tým stotožnený a vyrovnaný. Beriem to skôr tak, že to je ich “smola”, ak sa to tak dá nazvať. Ja som šťastný taký aký som, v obklopení ľudí, ktorých mám rád. Tiež som veriaci, a myslím si, že v roku 2018/19 je už každého vec v čo verí a čo preto robí. Ja nikomu nehovorím, že keď verí v Bibliu je chorý. Prečo potom mne niekto vraví, že som chorý, ak sa ňou neriadim?

Čo by si poradil ľuďom, ktorí sa boja coming outu alebo sa hanbia priznať svoju orientáciu?

Fuuuu, to je ťažko povedať. Do podrobná sa tomu venujem hneď v niekoľkých videách. Vo všeobecnosti asi je najdôležitejšie si prvé uvedomiť vo SVOJEJ hlave, že je to okej, že je to niečo začo sa netreba hanbiť. Keď to človek sám prestane brať ako niečo negatívne, veľa to zmení. Ďalej sa skôr asi zdôveriť kamoške/kamarátovi, vtedy odľahne z ľudí veľa stresu a ťažoby. No a s rodičmi je to potom všakovaké. Sme na Slovensku. No ja verím, že skutočne milujúci rodičia vedia, že orientácia je to najmenej, keď sa jedná o ich dieťa.

Ben Cestovateľ

Niekedy dávnejšie sme na stránke zdieľali citát, že ak človek vyzerá ako na svojich dokladoch, potrebuje dovolenku. Ben už nejaké tie krajiny precestoval a spoznal iné kultúry na vlastnej koži, ale stále existuje mnoho krajín, kde by chcel zavítať.

Stalo sa ti niekde niečo nepríjemné, kedy si bol sklamaný z danej kultúry, ľudí, ktorí tam žijú a naopak, kde si zažil neopakovateľnú atmosféru?

K tomuto môžem celkom dobre vykresliť príklady. Bol som vo Švédsku, čo je pokroková severská krajina, kde byť LGBT je niečo o čom vlastne už ani nie je treba rozprávať lebo je to prirodzené. No bol som aj v Rusku a Ománe, kde je to zasa naopak úplne trestné. A teraz si položme otázku. V akej krajine som zažil najlepší gay klub v akom som bol? V Rusku! Hoci sa tam všetci tvária, že u nich to neexistuje, ja som tam zažil takú skvelú gay party ako ani v Štokholme…. možno to bolo tým, že klub bol vlastne zakázaný a načierno, no hudba bola úžasná, priestory nádherné, chalani nádherní. Bol som veľmi šokovaný! 

Do akých krajín si sa už stihol pozrieť? Máš nejakú vysnívanú, ktorú by si chcel navštíviť?

Pochodil som väčšinu EU, trocha malej Ázie a sever aj juh Afriky. No necítim sa ako nejaký veľký cestovateľ. Som neskutočne vďačný, že mám možnosť cestovať a vidieť svet, veľmi si to vážim, lebo viem, že mnoho ľudí v mojom veku o toľkých krajinách len snívajú. Hmm, no a v budúcnosti? Isto Amerika, Havaj, Japonsko, Južná Kórea, chcem vidieť, čo sa len dá.

Čo Bena motivuje?

Každého z nás niečo v živote motivuje, aby sme došli do cieľa a splnili si svoje sny. V živote stretneme aj veľa neprajníkov a často sa musíme popasovať s nenávisťou iných ľudí.

Čo ty a motivácia? Máš nejaké spôsoby ako sa namotivovať? Ako sa vyrovnať s nenávisťou?

No moja najväčšia motivácia je moja mama. Sú obaja mojimi obrovskými fanúšikmi a hlavne vďaka ním sa dokážem niekedy veľmi prekonávať. Čo sa týka nenávisti, som veľmi pokojná povaha, no občas keď sa nehnevám, prejde ma to do 5 minút a všetko je znova krásne.

Čo by si odkázal našim čitateľom?

Buďte sami sebou, majte sa radi a buďte pozitívni! That´s all what matters. Buďte sami sebou, majte sa radi a buďte pozitívni! That´s all what matters. 

Ďakujeme Benovi za rozhovor 😉
Foto: IG @ben.slamka

Nikola
Volám sa Nikola a na projekte MYSLI INAK mám na starosti spravovanie sociálnych sietí, hľadanie citátov a taktiež som spoluzakladateľkou projektu. Milujem cestovanie, filmy, seriály, rada počúvam hudbu a zbožňujem anglický jazyk.

Pridaj komentár